01_poezie_habaj.pdfNové číslo. V HTML, PDF, EPUB, MOBI. Přejeme příjemné čtení.
|
|
|
Aluze 1/2009 - Poezie Ani Buddha zo mňa nebudeMichal Habaj
Karmakóma
(1.)
Popolavé tváre nič neveštia V inej krajine možno vieš ako sa voláš Dotýkaš sa oblohy vlasmi čo ti nepatria Ktokoľvek ťa pozdraví odíde bez slova Nikam nepatríš Bez veku a predsa čoraz mladší Neustúpiš ani o krok keď ti nevyjde krok A ty sa zapotácaš medzi dvomi krokmi Medzi dvoma steblami vo vetre Si náhle slovo čo napadlo jazyku dávno zabudnutému Si len výkrik z nemej oblohy Ktorá sa ťa dotýka hviezdami čo jej nepatria Komu patrí tento sen V ktorom sa potácaš a stojíš na mieste A pýtaš sa Na adresy na mená na čísla na budúcnosť Na osud čo sa zapotácal medzi dvoma životmi Popolavé tváre nič neveštia To už vieš Napľuješ si do dlaní To nikdy neurobíš Už vieš ako sa voláš V inej krajine v inom čase v inej budúcnosti Ti vtáci sadajú na ruky nemá obloha z nich kričí Trháš si vlasy ktoré ti nepatria Poplietli sa ti adresy mená budúcnosti Poplietli sa ti kroky slová jazyky Poplietli sa ti tváre vlasy osudy Nikam nepatríš Mal si tisíce matiek tisíce otcov Tisíce žien tisíce dcér tisíce synov V inej budúcnosti v inej minulosti Nikam nepatríš Nikam nepatríš Vesmír ťa bez záujmu zničil
(2.)
Veľmi jednoduchá báseň Chce sa ti povedať Ale slová sú také ťažké Nikdy si nevidel také slová Odkiaľ prišli tie slová Sú cudzie neznáme čierne sa zakrádajú nocou Na zápraží mokvajú telá ktoré zo seba zvliekli Tie slová sú divé divoké sú inteligentné sú chladné Ťažké zakrádajú sa chodbou vnikli do domu Vnikli do izby do hlavy sú v hlave Čo teraz Dvíhaš ruky vrháš ruky na klávesnicu Vrháš ruky trháš slová chytáš slová za nič Za čierne vlhké nič trháš slová hádžeš slová Preč z hlavy Preč z hlavy Toto sú slová obyčajný prach Ľahký rozvírený prach nič viac Chce sa ti povedať Ale čosi sa zakráda nocou čosi vniklo do domu Čosi šramotí vedľa na chodbe Nikdy si nevidel také slová Odkiaľ prišli tie slová Po koho si prišli po koho ste si prišli Chce sa ti povedať Ale slová to povedia za teba Úloha splnená územie ovládnuté Aká strašná inteligencia to dýcha Kto teraz si Kto sa pýta Ruky na klávesnici čosi píšu
(3.)
Zo všetkých strán čosi sa hrnie Nevidíš nevieš čosi tušíš Čosi prichádza neviditeľné veľké Obrovské čosi väčšie ako svet Čosi čierne temné s tlamou väčšou ako svet Je to noc je to nič Pýtaš sa nevieš nevidíš tušíš Čosi čosi sa tam vonku deje Vychádzaš von pozeráš pozeráš Čo to prichádza obrovské nič nevidíš To ty si noc a vraciaš sa domov Prichádzaš nepoznaný nevidený Zrkadlo v hrôze kričí zrkadlo kričí Chce sa rozbiť márna snaha Čosi prichádza Kričíš nič nevidíš hrôza ťa ovládla Nič nevidíš padneš do postele Svet pod tebou v hrôze kričí Nič nevidieť nič nepočuť Nič kričí nič ničí Nič nič vydýchneš si to nič nebolo To nič nebolo len zlý sen Zo všetkých strán čosi sa hrnie To nič nebolo to nič pozri nič tu nie je Nič tu nie je kde nič tu nič Zo všetkých strán čosi sa hrnie Kričíš nič nič nevidíš pozri Čosi sa tam vonku deje Nič nič len zlý sen vydýchneš si Len zlý sen pozri nič Zo všetkých strán čosi sa hrnie Zo všetkých strán čosi sa hrnie Zo všetkých strán čosi sa hrnie
(4.)
Slová majú vlastné pravidlá, to ony chytajú ľudskosť,
Aby ju vyvrhli do iného sveta.
V inom svete NIET HVIEZD,
NIET NOCI, NIET NEBA.
10.000 novembrov
Dnes ráno som ťa stretol Trvalo ti 10.000 tisíc novembrov Kým si sa vymotala z húštia hviezd Ganga stále tečie mliečna dráha tiež Stále tečú aj moje slzy Nič to nevyhral som ani neprehral Nebude zo mňa Alain Delon Ani Buddha zo mňa nebude Ešte nie Trvalo ti desať krát tisíc novembrov Kým si prišla na túto web stránku Bolo to večer a padal dážď Neplakal som Dunaj stále tiekol Pred kostolom Trinity Mala si tvár na ktorú si už nespomínam A všetko to o čom hovorím Bolo za týmto tvojím telom Bolo nad ním v ňom a cez neho Padalo stále hlbšie ďalej nižšie Až tam kde som v ňom padal ja Hádam sa už končí vek ľudstva A ty si prišla Akoby nič Trvalo ti desať tisíc novembrov Kým si prišla z roklín hviezd Desať tisíc ráz šípky v pustom poli dozreli A teraz robíš drahoty Či so mnou ísť na čaj alebo nie Rozprávaš mi o kočke z Marsu A termoušiach o výstave v Nueva Nueva York A fair-trade láske No dobre Trvalo ti desať tisíc novembrov Kým si prišla Tak ešte chvíľu počkám A potom pôjdeme spolu Na čaj a kamkoľvek Lampy zhasnú aj hviezdy aj oči Nekrič nebo zovrelo napi sa
Báseň čo ti na svitaní šepkám do ouška
To o čom rozprávam si po mňa prišlo Zaklopalo nepozvané nevítané A vraví som tu Ktorý som ktoré tu ja na to A ono som ty tu teraz Spomínam si na ulicu v daždi A nebola to ulička lásky Spomínam si na oči A neboli to pohľady zaľúbené Tiene sa vrhali z podzemia do našich životov Kvílili hrnce storaké Nebo trieskalo do taktu Boli sme to len my Tí istí ktorých niet Všetko to čo z nás zostalo Po tom ako sme tesne neboli Tí čo si prišli po nás Kým nami neboli kým nás nebolo Potom čo odišli čo nás nechali Bez nás takých akí sme neboli Akých viac niet Tí ktorých nebolo Ešte však budú už ich niet A vravím som tu Ktoré som ktoré tu ono na to
(Už dávno som sa tak dobre nezabavil Neomylne sa približujem cieľu ktorý nepoznám Nikde ma nikto nevíta Pulz a tlak v norme Kráčam ulicou a nie je to ulička lásky Vidím oči a nie sú to pohľady zaľúbené V skutočnosti však ležím tu vedľa teba Šepkám ti čosi do uška Usmievaš sa nie si tu Veď čo by si tu robila keď ani ja tu nie som Nikdy som nebol nikde nikto Aha už tomu začínam rozumieť Raketoplán sa vzniesol nad našu parádnu posteľ z Ikey V zelenej žiare slnka vybuchuje tvoj strapatý účes Do nových neznámych súhvezdí A keď moja ruka dotkne sa čierneho prameňa Nezáleží zrazu na ničom Na okamih priznám tvoju existenciu Už tomu začínam rozumieť poviem Ale ty nič nepočuješ Nie si A nie je celkom jedno či už alebo ešte)
Údolie s fialkovým nebom
Ak mám byť úprimný Už teraz som povedal viac než som chcel Ešte menej povedať by bolo už priveľa V skutočnosti som však nepovedal nič Kráčal som mestom s fialkovým nebom Zo všetkých strán padali snehové vločky V ten deň čo sa dávno roztopil v čase Pod ťažkým nebom farby fialiek Som ťa nestretol ale videl som ťa Kráčať cez ulicu oproti mne Mala si toľko tvárí koľko tiel O pár rokov sme sa minuli Iní to nazývajú dotykom V réžii nekonečne vzdialených hviezd Len preto aby sme si mohli spolu začať Každý sám ale celkom bez seba Kráčala si mestom s nebom farby fialiek A len snehové vločky sa ťa dotkli ja nie Ja bol som iba kráčanie pozeranie hovorenie Bez teba na teba o tebe Ale teba viac nebolo Iba ja kráčal som mestom s fialkovým nebom Čosi sa mi tlačilo na jazyk A bolo to slovo slzy Čosi sa mi tlačilo do očí A bola si to len ty v slzavom údolí Pomer tvárí a tiel mi však nesedel A tak len čo som skončil s tvojim siedmym telom Ty si si začala užívať svoju piatu tvár A keď som ťa uvidel necelé štyri vločky odo mňa V prítomnosti kohosi tretieho Pod záštitou akejsi nadácie S úsmevom ktorý ti s tichým bzučaním práve Neobyčajne pristal v tvári Bez toho aby sa obrazovka zachvela A tvoje oči reálne vnímali moju neprítomnosť Pomyslel som si: áno Snehové vločky studne najstrašnejšie Fialky nebeské na hroboch v tráve Pijeme spolu ten kal čistejší nad to čím sme Len báseň sa ťa dotkla ja nie
4 kompozície / pre flautu a bomby / zaznamenané kozmickou sondou Voyager 2 / 20. 12. 2012 / v súhvezdí Ďalekohľad / tak ako boli zapísané / osobným počítačom Michala Habaja / 15. 11. 2008 / na tretej planéte Slnečnej sústavy
I.
Nenechaj Nenechaj ma
Nenechaj ma čakať Nenechaj ma čakať na
Nenechaj ma čakať na malú Nenechaj ma čakať na malú modlitbu
Zatvor Zatvor okno
Zatvor okno spomienok Zatvor okno spomienok na
Zatvor okno spomienok na navždy Zatvor okno spomienok na navždy spolu
Zbombarduj Zbombarduj všetko
Zbombarduj všetko v Zbombarduj všetko v čo
Zbombarduj všetko v čo sme Zbombarduj všetko v čo sme verili
Štyri Tri Dva Jedna
II.
To To čo
To čo počuješ To čo počuješ je
To čo počuješ je umenie To čo počuješ je umenie hluku
To To o
To o čom To o čom hovoríš
To o čom hovoríš je To o čom hovoríš je zvuk
To To čo
To čo ti To čo ti ponúkam
To čo ti ponúkam je To čo ti ponúkam je sila
Utekaj Utekaj bejby Utekaj bejby pred Utekaj bejby pred umením
III.
Nechaj Nechaj ma
Nechaj ma radšej Nechaj ma radšej tak
Nechaj ma radšej tak lebo Nechaj ma radšej tak lebo uvidíš
Ríša Ríša už
Ríša už čaká Ríša už čaká na
Ríša už čaká na takých ako Ríša už čaká na takých ako ty
Duše Duše nikam
Duše nikam neutečú Duše nikam neutečú pred
Duše nikam neutečú pred umením Duše nikam neutečú pred umením bombardovania
Štyri Tri Dva Jedna
IV.
Poď Poď ku
Poď ku mne Poď ku mne bez
Poď ku mne bez obáv Poď ku mne bez obáv maličká
Teraz Teraz sa
Teraz sa už Teraz sa už nemusíš
Teraz sa už nemusíš ničoho Teraz sa už nemusíš ničoho báť
Je Je ti
Je ti zima Je ti zima v
Je ti zima v ohni Je ti zima v ohni spomienok
Utekaj Utekaj bejby Utekaj bejby pred Utekaj bejby pred spopolnením
|
NOVINKY21. 11. 2011Aluze 1/2011 Nové číslo. V HTML, PDF, EPUB, MOBI. Přejeme příjemné čtení.
03. 09. 2011Děkujeme za Vaše básně! 2011 Setkání básníků a autorská čtení básníků v zahradě zámku Kratochvíle.
03. 02. 2011Právě jsme vydali nové číslo Vážení čtenáři, přejeme příjemné počtení.
Pokud se chcete k této podobě vyjádřit, můžete zanechat komentář zde.
23. 11. 2010Aluze bude pokračovat Vážení čtenáři,
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
ALUZE | Revue pro literaturu, filozofii a jiné (© 1998 - 2008) | ISSN 1803-3784 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pavel Kotrla
